Ako pôsobí kľud v biodynamickej kraniosakrálnej terapii a prečo sme pri ošetrení dvaja

V priestore kľudu sa otvára možnosť reorganizácie, návratu k vrodeným vzorcom zdravia. Telo sa môže "rozpamätať" na svoju pôvodnú matricu funkčnosti a plne využiť vlastné nástroje regenerácie. Praktikant, vycentrovaný naladený prítomný, rozpoznáva systéme klienta zdravie. Aj keď je momentálne v popredí nerovnováha, alebo fragmentácia, choroba či nefunkčnosť. Svojím nezásahovým prístupom ku ktorému je trénovaný vie rozpoznať neprirodzené, ale svojou pozornosťou podporuje a rozpoznáva to, čo je v tele prejav zdravia. Tým ho podporuje a práve to ho potencuje, navyšuje jeho kapacitu a silu pre návrat k zdraviu alebo vytvoreniu nových zdravých vzorcov. Prameňom tejto podpory je práve kľud. 

Zdravie je v kľudom podporené a rozvíja sa. Kľud navyšuje kapacitu tela preusporiadať sa a obnoviť rovnováhu. Tento proces je vždy obojstranne obohacujúci pre klienta aj terapeuta-praktikanta. Obaja vstupujú do tohto procesu a spolu vytvárajú celistvé pole, v ktorom sa môžu naplno prejaviť harmonizačné sily. Je to stretnutie polarít v ktorom môže vzniknúť nový poriadok presne taký, aký je v danom momente možnýa pre telo akurátny. S takouto presnosťou vie pracovať len systém sám vedený dychom života, bez zásahov mysle. Z biodynamického pohľadu je stálosť či kľud stav v ktorom je praktikant trénovaný pozorovať z rôznych zón vedomia jednotlivé kvality a úrovne tela. Vie rozpoznať to čo je v danom systéme funkčné a práve to je proces návratu k celistvosti, zdraviu. Telo a celý systém na tento zdroj pozornosti v tých to kvlitách reaguje sebareguláciou a navyšuje to jeho kapacitu použiť nástroje zdravia, ktoré má prirodzené, vrodené. Klienta to cíti ako živosť v energetickom systéme, ktorá može byť zároveń sprevádzaná pocitom hlbokého uvoľnenia a mnoho iných vnemov. Tie sú mu prirodzené a ich regulačné kvality prestupujú smerom k hmote, čiže k telu. Máme tu teda možnosť navímať jemné úrovne a rôzne kvality prejavov živosti. Cítime to ako vlnenie, prestupujúce tekutinami, ktoré formuje štruktúry, riadi systém, ochraňuje, opravuje ho a umožňuje prejav života v tele všetkými dostupnými nástrojmi. 

Kľudným pozorovaním získame poznanie a môžeme hlbšie precítiť seba, svoju konečnosť aj nekonečnosť. Stálosť umožňuje pozorovať dianie na úrovni fyzickej, ale aj prepojenie na úrovni presahujúcich hmotnú úroveň tá je vždy riadená a ovplyvnená silami, ktoré len v kľude a stálosti môžeme pozorovať a zažiť. My všetci máme schopnosť pozorovať toto vesmírne predstavenie tela z rôznych zón percepcie, vedomia dokonca aj navzájom jeden v druhom. Má to však svoje princípy a pravidlá ako napríklad byť a nezasahovať, pozorovať bez zámeru niečo meniť, ovplyvňovať a nemanipulovať a to aj v tom najlepšom zmysle slova, či úmysle. 

Používať tieto techniky je praktikant Biodynamickej Kraniosakrálnej terapie trénovaný dlhé roky. Vyladenie sa na na rôzne kvality systému človeka s ktorým sme v terapeutickom vzťahu sa v biodynamickej praxi prejaví ako kľud uprostred diania. Prinesie telu možnosť rozpamätať sa na pôvodné, vrodené vzorce zdravia a plne použiť nástroje, ktoré má na vyladenie systému a opravu štruktúr. Tento proces sa môže diať vďaka poznaniu prejavov zdravia, ktoré vie praktikant pri ošetrení rozpoznať a svojim neinvazívnym bytím ich podporí. Zdroj podpory je kľud kde sa má reorganizácia smerom k funkčnosti, vitalite a zdraviu priestor diať. Je to benefitom vždy pre obe strany, ciže pre klienta aj terapeuta-praktikanta. Dve rovnocenné bytosti v procese v ktorom si každý nesie svoju zodpovednosť a v tomto stretnutí majú opačnú rolu. Je to spojenie, polarít, celistvosť kde sa usporiadavajúce sily môžu plne prejaviť, vyladiť nerovnováhy, presne tak, ako je v tom momente možné a akurátne. 

V praxi biodynamickej kraniosakrálnej terapie sa stretávajú dva svety. Presná, merateľná veda a jemné, umenie vnímania života. Anatomické, neuroanatomické a fyzikálne poznatky nám poskytujú spoľahlivú oporu ako pevný bod, z ktorého vieme pomenovať komplexnosť procesov v ľudskej bytosti. Tento intelektuálny rámec nám umožňuje pochopiť pohyby a reakcie tela, zatiaľ čo jemná biodynamická prax otvára dvere k vnímaniu, cez otvorené zmysli a rozšírené vedomie k energetickém poľu, ktoré väčšina vedných prístupov iba naznačuje. Tieto dve úrovne sa navzájom dopĺňajú. Veda nám umožňuje rozpoznať zdravé a podporné vzorce pohybu, kým schopnosť vnímať nás učí nezasahovať, ale podporovať a umožňovať. Takto sa poznanie a skúsenosť, teória, prax, veda a umenie spájajú v celistvom prístupe v ozdravnom umení, ktoré si ctí múdrosť života a dôveruje jeho rytmom. Znalosti z rôznych vedných odborov sú pre mňa istotou, že viem, to čo cítim sa skutočne deje. Nie je to len predstava či myšlienkový konštrukt o jemných úrovniach bytia, ale poznanie s jasným vedeckým základom, ktoré sa deje na jemnohmotnej úrovni a ovplyvňuje naše telo v prospech zdravia a vitality. 

Praotcovia tejto metódy ešte nemali možnosť podložiť svoje vnímanie vedeckými dôkazmi. Boli to lekári a intelektuáli, zároveň ľudia napojení na múdrosť tradičných kultúr, ktoré žili v prepojení so zemou, planétou, elementmi no zároveň stáli v prúde modernej vedy svojej doby. Rozvoj vedeckeho poznania, ktorý prišiel neskôr, otvoril dvere k tomu, aby sa ich intuitívne vhľady mohli dnes dokázať, jasne pomenovať a pochopiť. Keď hovorili o tom, čo cítili, vnímali a vedeli, neraz museli redukovať, či popierať, aby im porozumeli ich súčasníci. Nemohli vždy vypovedať všetko, čo navnímali, no napriek tomu sa nevzdávali. Zachovali odkaz, ktorý dnes rozvíjajú súčasní majstri biodynamiky a vďaka rozvoju vedy môžeme ich intuitívne poznanie vieme vedecky uchopiť.

Autor: Natália Bogdalíková