Top 3 aha! Momenty na mojej ceste ku Kraniosakrálnej terapii

1. Kraniosakrálna terapia je práca s telom.

Žijeme v spoločnosti, kde drvivá väčšina ľudí si neuvedomuje signály tela, až kým mu jeho
systém nepošle výstrahu formou bolesti. A tú zvyčajne potlačíme a ideme ďalej v rovnakom
nastavení, možno ešte zvýšime tlak na výkon, zvýšime si laťku svojich očakávaní a signály
ignorujeme, kým nedôjde k nejakej forme zlyhania. A môže nás na čas odstaviť "len" chrípka,
alebo niečo vážnejšie, no kým nepocítime strach o svoj život, nebudeme ochotní zmenitť svoje
návyky a nebudeme sa zaoberať zmenou svojho životného štýlu. Až keď cítime vážnosť nášho
zdravotného stavu, až kým sa nerozhodujeme medzi životom a predvídateľnými devastujúcimi
následkami, až vtedy bývame ochotní urobiť všetko pre to, aby sme mohli žiť ďalej... A prečo?
Pretože základnou potrebou každého živého organizmu je život a prežitie. Evolúcia a schopnosť
prežiť organizmy a živočíchy v náročných podmienkach je toho dôkazom.

Potrebu pozornosti telu vnímam z rôznych strán, od lekárov hľadajúcich príčinu a zdroj bolesti,
cez fyzioterapiu, feldenkraisovu metódu, masáže, EFT – Emotional Freedom Techniques, rôzne
spôsoby otužovania a posiľňovanie vlastných hraníc znesiteľnosti vychádzaním za hranice
svojho komfortu, cez tanec a improvizáciu, psychoterapiu pohybom, systemické konštelácie a
ďalšie... Bhadrena Tschumi raz povedala, že akýkoľvek spôsob, ktorý nás dovedie späť k sebe, k
vnímaniu svojho tela a uvedomeniu si jeho signálov je prospešné a liečivé. Je teda na nás, aká
forma zvedomovania si svojho systému nám vyhovuje a čo si zvolíme.

Kraniosakrálna terapia ma však naučila dávať pozornosť tomu, čo už v sebe máme, že nemoc
nie je neprítomnosť zdravia a práve svojou pozornosťou zdraviu posilniť schopnosť systému sa
regenerovať, lebo "čomu dávame pozornosť, to rastie" (K.Runa) a v kraniosakrálnej terapii
dávame pozornosť zdraviu.

2. Dôležitosť hraníc.

Zo všetkého najviac ma fascinovali účinky tejto metódy bez potreby sa pred cudzím človekom
odhaľovať, či už sa vyzliekať, alebo zdieľať svoje osobné obavy, riskovať zahanbenie a
zľahčovanie pocitov... 

Vďaka výcviku som si uvedomila nevyhnutnosť vytvorenia bezpečného
terapeutického prostredia. Len v beypečí môže dôjsť k potrebnému uvoľneniu a k procesu
regenerácie. Zároveň som si začala uvedomovať hranice na rôznych úrovniach:
- Fyzické hranice tela, bezpečná vzdialenosť a komfort dotyku, a dôležitosť vyjednania kontaktu
s klientom.
- Emočné hranice, keď si klient dovolí uvolniť dlho potlačovanú emóciu v bezpečnom prostredí.
- Mentálne hranice pri ošetrovaní blízkej osoby, či člena rodiny, kde mali nejasne zadefinované
hranice tendenciu sa stierať a role terapeut- klient- člen rodiny zamieňať. Materiálne hranice,
ktoré si skúšajú už deti pri vytváraní vzťahov v situáciach "požičaj- vráť", a v terapeutickom
kontakte pri transparentnej dohode o spôsobe platby.
- Ba vyskúšala som si aj časové hranice, keď som predĺžením terapie o 10 minút narušila rozvrh
klientky, pocítila následky v jej nálade, napätí a zjavnom diskomforte z nečakanej zmeny plánu.
Všetky tieto hranice majú spoločného menovateľa - rozdiel v pociťovanom komforte. V
momente, kde sa bezpečie mení na diskomfort sa nachádza hranica, ktorú je potrebné
rešpektovať.

Naučila som sa aj o hraniciach v terapeutickom kontakte, ktoré sú naopak pružné,
prospôsobivé, či dokonca splývajú a netvoria tak žiadne rozhranie medzi dvomi rozdielnymi
poľami. Tieto hranice umožňujú pocítiť spojenie v terapeutickom kontakte, pretože v
kraniosakrálnej biodynamike prostredníctvom dotyku dlaní pracujeme srdcom...

3. Neutrál.

Schopnosť sa v akomkoľvek priestore a situácii zregulovať, nájsť svoj nulový bod, ako keď nie
som ani prejedená, ani hladná, ako keď nemyslím na nič konkrétne, ani ma nevalcuje emócia,
ako keď nie som plná energie a aktivity, ale ani mysľou neprítomná, vzdialená, či dokonca
spiaca, stav, keď nepremýšľam o minulosti, ani sa netrápim budúcnosťou, len si zvedomujem
kontakt nôh so zemou, svoje ťažisko, stabilitu aktuálnej polohy, svoj dych, uvedomujúc si, že tu
a teraz mi nič nehrozí vnímam zvuky, vône, jas, priestor, komfort a bezpečie, uvedomujem si
seba v priestore. Etienne Peirsman tomu hovorí No-mind, stav bez mysle. Bhadrena to nazýva
Neutrálom. Psychológovia to pripisujú autoregulácii, schopnosti zachovať vnútorný kľud a snáď
jógovým praktikantom môže pripomínať pránájámu, schopnoť ovládnutia životnej energie. Stav
Neutrálu je v kraniosakrálnej terapii kľúčový, ale v bežnom živote mi pomáha byť odosobnená
od starostí, získať tak čas a nadhľad a nepodliehať tlaku aktuálnej situácie.

Aj ja som bola a stále ešte bývam často zahltená a možno aj odpojená, ale vďaka Neutrálu
sa regulujem a zistila som, že čím väčší tlak cítim, tým viac sa potrebujem zastaviť, aj keď len na
dve minúty, na pár dlhých výdychov a zvedomiť si, že nie som v ohrození života. Tá krátka chvíľa
mi pomáha zbaviť sa akútneho stresu a získať potrebný čas na usporiadanie si myšlienok a
zoradenie priorít.

Nemáš čas? Tak sa zastav.

Autor:   Ing. arch. Galina Kumová, BCST